Dátové kazety žijú a mieria k rekordu – 580 TB na páske

ZDROJ | ExtremeTech

Pamäťovým médiám už roky panujú magnetické harddisky, v poslednom období úspešne atakované SSD pamäťami, ktoré dosahujú podstatne vyššiu objemovú hustotu záznamu, ale najmä vyššiu rýchlosť zápisu, aj čítania. Dátové kazety však stále prežívajú a majú pred sebou, zdá sa, ešte dlhú budúcnosť.

Ich veľkou výhodou je cena v prepočte na jednotkovú kapacitu. Dnes nie je problém kúpiť microSD kartu s kapacitou 1TB, ale jej cena nepoteší.

Magneto-pásková jednotka IBM 726 z roku 1952 s kapacitou 2,3 MB.ZDROJ | IBM

Vďaka cloudu dnes nepotrebujeme enormne veľké úložiská v počítačoch, ale cloud tiež nie je žiadny zázračný priestor, kam je možné ukladať neobmedzené dáta.

Údaje, ktoré sú potrebné len zriedka, ale nie je možné ich natrvalo odstrániť, sa v dátových centrách s výhodou ukladajú na magneticko-páskové pamäte. Ich história siaha do roku 1952, kedy IBM predstavila prvú pamäťovú jednotku s magnetickou páskou, ktorej revolučná kapacita mala vtedy hodnotu 2,3 MB.

Pozrite siMagnetické pásky slávia šesťdesiatku. Do dôchodku nesmerujú

Ich moderné verzie sa používajú dodnes a vývoj stále pokračuje. Pokiaľ ide o čítanie a zápis dát, páskové kazety sú oveľa pomalšie ako HDD, nehovoriac o diskoch SSD, a vyžadujú pomerne drahú čítačku. Ale za  približne 100 USD získate bezkonkurenčnú kapacitu 12 TB.

ZDROJ | GIZMODO

Magnetické dátové pásky dnes používajú formát Linear Tape-Open (LTO), pričom verzia LTO-8 ponúka najvyššiu kapacitu 12 TB na kazetu, prípadne 30 TB pri kompresii. Formát LTO-9, ktorý bude dostupný čoskoro, zvýši úložnú kapacitu na 18 TB na kazetu natívne, alebo 45 TB s kompresiou, ale to zďaleka nie je koniec.

Pozrite siVedci z IBM a Sony uložili na kazetu 330 TB dát

Začiatkom tohto roka spoločnosť Fujifilm odhalila riešenie, ktoré by mohlo do desiatich rokov posunúť kapacity dátových pások až na 480 TB. Najnovšie IBM Research oznámila, že spoločne s Fujifilm pracuje na vývoji pások na báze stroncium-ferritu, s ktorým dosiahli hustotu záznamu 317 GB dát na štvorcový palec. Pri takejto hustote by jediná magneto-pásková kazeta mohla uložiť až 580 TB nekomprimovaných dát.

Materiál pásky je jedným z kľúčových predpokladov na zlepšovanie parametrov. Dnes sa na záznam používajú mikroskopické magnetické častice feritu bárnatého (BaFe), ale tento materiál už dosahuje svoje limity. Fujifilm skúmala ako alternatívu nový materiál stroncium-ferrit (SrFe), ktorého častice sú menšie ako častice BaFe, čo umožňuje zvýšenú hustotu záznamu a tým aj väčšiu kapacitu dát.

Pozrite siIBM našla recept na pamäťovú revolúciu

Nové dátové kazety však nebudú komerčne dostupné v dohľadnej dobe. Materiál s vysokou záznamovou hustotou je totiž nutnou, ale nie postačujúcou podmienkou na vznik nového média. Je potrebné tiež vyvinúť výkonnejšie záznamové a čítacie hlavy, ktoré si s vysokou hustotou záznamu poradia. Tu vstupuje do hry IBM Research, ktorá spolupracuje s Fujifilm a vyvíja novú technológiu servopohonov a radičov.

Vývoj záznamovej hustoty pamäťových médií.ZDROJ | IBM

IBM sľubuje pozičnú presnosť 3,2 nanometra, takže keď pásku, ktorá beží okolo hláv rýchlosťou 15 km/h dokáže čítať s presnosťou zodpovedajúcou asi 1,5-násobku šírky molekuly DNA.

Keďže skôr ohlásený prielom spoločnosti Fujifilm sa má objaviť v komerčne dostupných kazetách s kapacitou 480 TB až okolo roku 2030, dá sa očakávať, že ich 580 TB nasledovník príde na trh ešte neskôr. Z hľadiska prognóz v oblasti IT je to „nekonečne“ dlhá doba, takže dnes vieme ťažko odhadnúť, kam sa dovtedy posunú kapacity harddiskov a polovodičových pamätí. Určite však budú mnohonásobne vyššie, ako dnes.

ZdrojGIZMODO

Komentáre k článku